Úvod...
Kresby.
Básne..




       Umenie je živý vzťah medzi krásou, prácou
a pravdou        a nemusí to byť vôbec harmónia,
pokojne sa môžu vadiť ako suky,      alebo si to
rozdať na stole,    alebo spolu zvierať milostný
pravouhlý trojuholník,  hocičo,    jediné na čom
záleží je, aby bol ich vzťah živý,    to znamená
nie na úkor jednej z nich,   akonáhle niektorá z
nich začne pestovať     sebecký individualizmus,
fatálne sa to odrazí a umenie je v riti.
       Človek,   ktorý sa pokúša iniciovať tieto
živé vzťahy, teda adept na oslovenie umelec,  sa
zväčša     s týmito troma dámami potýka presne v
hore spomínanom poradí,       najprv teda k sebe
pozýva krásu  (viem to podľa seba, keď som začal
písať básne, išlo mi hlavne o to,    aby to bolo
srdcervúco krásne, rovnako ako,  keď som započal
svoju púť kresliara)       neskôr, ak má dotyčný
adept šťastie, vôľu a talent  (ďalšia trojica?*)
možno sa prehryzie skrze úmornú   a často zúfalo
nudnú prácu k osobnej pravde,   toto sa ponajprv
prejaví úprimnou túžbou po nej  a už nikdy sa to
potom neskončí;  rozhodne však iba niekoľko málo
týchto adeptov,  ktorými zalomcoval ten nepokoj,
aj skutočne udržia      pravdu u seba doma spolu
s jej sestrami  a získajú tak právo byť nazývaní
umelcami.

       * Tu je to zasa akokeby naopak,   pretože
talentovaných je mnoho, len niektorí majú vôľu a
svoj talent aj zúročia   (heh, super ma to baví,
budem filozofom) a šťastie si sadá na debilov.




Späť...
Ďalej..
Viac...